Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1292, keď ju Michal, syn komesa Bacha daroval Nitrianskej kapitule.

Zachovala sa pečať s nápisom SIGILLUM PAGI INFERI LOVSCZIC z roku 1633 ako dôkaz o existencii vlastnej obecnej správy. V pečati je na modrom štíte čerieslo a lemeš, pod ktorým je kytička so štyrmi stonakmi ďateliny ako dôkaz poľnohospodárskeho charakteru obce.

Terajší názov Dolné Lovčice sa datuje od roku 1920.

Obec leží na východnom okraji Trnavskej pahorkatiny. Stred obce leží 135 m nad morom. Východná časť chotára je rovina na nive Blavy a Dudváhu, západná časť s mocnými uloženinami spraše sa rozprestiera na svahu Trnavskej pahorkatiny.